ČO HOVORÍ ZÁKON

Vlastníckym vzťahom poskytuje v súčasnosti ochranu Ústava Slovenskej republiky v časti nazvanej Základné práva a slobody, v dvadsiatom článku II. hlavy, kde v ods. 1 deklaruje, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

SYSTÉM EVIDOVANIA V MINULOSTI

V roku 1855 bolo u nás nariadením MS č.222/1855 zo dňa 15.12.1855 pozemnoknižným poriadkom zavedené evidovanie nehnuteľností prostredníctvom pozemkovej knihy. Systém evidenicie pozostával z evidovania v hlavných knihách, pozemnoknižných mapách, zbierke listín či v pomocných registroch a zoznamoch. Pozemková kniha bola verejnou knihou, najmä na evidovanie majiteľov pozemkov.
Prijatím Občianskeho zákonníka č. 141/1950 nastala zmena v tom, že právo k nehnuteľnosti sa zmenilo až zápisom do pozemkovej knihy. Predtým sa zápisy do pozemkovej knihy vykonávali na základe návrhov budúcich vlastníkov, čo si ale vyžadovalo schválenie súdom a na základe toho si ľudia tiež neboli nútení dávať si zapisovať verejné listiny preukazujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti do pozemkovej knihy ale bolo to iba ich možnosťou. Tento systém prebiehal do roku 1964, kedy prišiel do účinnosti zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Po zostavení zápisov do pozemkovej knihy už bolo povinnosťou uvádzať pri vlastníkoch minimálne dátumy narodenia a to až do roku 1993, teda do zavedenia elektronickej formy evidovania nehnuteľností a tým sa do listov vlastníctva dostali najpodstatnejšie údaje pre presnú identifikáciu vlastníctva a to rodné čísla.  

AKTUÁLNA PROBLEMATIKA

Po zmätku, ktorý nastal po roku 1950 a z dôvodu toho, že nie všetky zmeny vlastníctva a dedičské konania sa zapisovali do katastra, vznikali v mnohých prípadoch situácie, na základe ktorých sa iba ťažko dalo presne určiť, ktorý pozemok je koho. Z toho dôvodu sa v 90. rokoch a na základe zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom začali spracovávať registre obnovenej evidencie pozemkov tzv. ROEP, prostredníctvom ktorých sa mali určiť vlastníci všetkých pozemkov, avšak preto, že sa v tej dobe zapisovali pri vlastníkoch daných pozemkov iba minimálne údaje bolo v niektorých prípadoch nereálne bližšie špecifikovať vlastníka predmetného pozemku. Pri zápise ROEP boli do listov vlastníctva zapísaní aj tzv. neznámi vlastníci. Podľa posledných údajov je v rámci SR takto zapísaných 4 972 127 záznamov neznámych vlastníkov z 28 167 381 záznamov všetkých vlastníkov , t.j. 17,7 %.

NAŠE RIEŠENIE

Naším cieľom je vysporiadať vlastnícke vzťahy tak, aby sa majetok po zosnulých predkoch dostal do vlastníctva právoplatných dedičov, ktorý ním budú môcť podľa zákona disponovať, t.j. bez problémov ho užívať, predávať, prenajímať a ľubovolne s ním nakladať. 
 V prípadoch, kedy sa na liste vlastníctva nachádza niekoľko spoluvlastníkov, ktorí sa medzi sebou nevedia dohodnúť na vysporiadaní, dokážeme z pozície tzv. mediátora docieliť k dohode spoluvlastníkov k všeobecnej spokojnosti všetkých zúčastnených strán.

Naša práca spočíva v získavaní často veľmi ťažko dostupných údajov, pátraní z rozličných zdrojov. Na základe našich skúseností sa vieme orientovať v komplikovaných situáciách spletitých spoluvlastníckych vzťahov, kedy sa situácia ohľadom ich vysporiadania javí možno až ako nerealizovateľná.  

Našou vizitkou je Váš vysporiadaný list vlastníctva